Cinepur / Časopis pro moderní cinefily

V relatívne nedávno konštituovaných pornoštúdiách (porn studies) je pornu prisudzovaný status významného prostriedku konštrukcie ľudskej sexuality. Porno ovplyvňuje to, ako v našej kultúre vnímame a „robíme“ sex. Je však natoľko naturalizované, že pri ňom (radi/y) zabúdame, že to, na čo sa pozeráme, nie je odrazom „reality sexu“. Nie vždy si do dôsledkov uvedomujeme, že semiotické „zmocnenie sa“ porna, osobitne v pozícii producenta/producentky, ponúka možnosť definovať sexualitu.^/1 A to nielen svoju, ale aj sexualitu iných.

Heterosexualizácia gayporna: kedysi skrytá, dnes teatrálna

Účinkovanie heterosexuálov v gayporne^/2 motivované zárobkom – odtiaľ anglické označenie „gay-for-pay“ („gay za prachy“) – nie je novinkou. Mnohé gay pornohviezdy deklarovali a deklarujú svoju heterosexualitu s vedomím, že schopnosť heterosexuála vieryhodne „stvárniť“ sex medzi mužmi je v gay kultúre nezriedka vysoko oceňovaná. Temer každý herec cíti potrebu vnútorne i navonok racionalizovať svoje konanie uistením, že ide výhradne o performovanie istej roly, ktorú dokáže vedome oddeliť od pociťovanej identity. V prípade gay-for-pay je cieľom čo najdokonalejšia simulácia gay sexu a z toho vyplývajúca divácka ilúzia, že účinkujúci sú „reálne gaymi“.^/3. Obzvlášť po roku 2000 v gayskej pornoprodukcii dochádza k ešte zaujímavejšiemu javu: jej významná časť sa prestáva tváriť, že hetero muži, účinkujúci vo filmoch, sú gaymi; naopak, práve na samotnej heterosexualite „modelov“ buduje výnosný obchod. Vo svojom texte^/4 sa pokúsim tzv. heterosexuálne gayporno (angl. straight gay porn) charakterizovať a zamyslieť sa nad jeho príčinami a konzekvenciami.

Ako gay kapitál heťáka zlomil: žánrové a naratívne špecifiká

Viacero veľkých spoločností, produkujúcich gayporno, sa zameriava na heterosexuálnych modelov a túto skutočnosť v rôznej forme deklaruje. Jedným z najvýraznejších subžánrov, ktorý sa vyvinul v rámci hetero gayporna, sú nepochybne snímky zobrazujúce „‚zlomených‘ heterosexuálnych chalanov“. Za prototyp možno považovať webstránku BrokeStraightBoys.com, ktorá už vo svojom podtitule sebavedome konštatuje: „Každý heterosexuálny chalan má svoju cenu.“ Čím sa vyznačujú príbehy o „lámaní“ heterosexuálov na gay sex?

Na prvý pohľad zaujme častá oscilácia réžie a/alebo kamery medzi subjektom pozorovateľa a účastníka. Režiséri totiž hercov nielen snímajú, no bežne sa s nimi zhovárajú ako o samotných sexuálnych aktoch, tak aj o ich živote vôbec. Porno sa tak z iluzórneho príbehu mení na reálny príbeh reálnych mužov s reálnym sociálnym zázemím. Frekventovaným naratívnym východiskom je rozhovor režiséra/kameramana s aktérmi, obsahom ktorého býva vzájomné zoznámenie mužov, ktorí budú v snímke účinkovať, a tradične sa tu zdôrazňuje predošlá a výhradná heterosexuálna skúsenosť/orientácia – v snahe ukázať, že účinkujúci nie sú na sex s mužom odkázaní, ale že sú „normálni zdraví chlapi“. Osobitne pri „nováčikoch“ (first-timers) je v úvode podstatné zdôraznenie ich gay panictva (ako najväčšej komodity žánru). Odhliadnuc od paradoxu, že prvé, čo sa v gayporne deje, je rozhovor o ženách, môžeme v tomto type dialógu vidieť jeden z prvých momentov konštrukcie heterosexuality aktérov. Režisér sa rád podujme vysvetliť gaysky neskúseným mladým mužom, ako „to“ robiť. Akoby každodenný život heterosexuálnych mužov aj tak nebol plný oplzlých vtipov o gay sexe typu „ohnúť sa po mydlo v sprchách (či tužku na chodbe Českých drah) je nebezpečné“, ktoré poukazujú na evidentnú znalosť repertoára gayských sexuálnych praktík. Odrazu akoby neplatilo presvedčenie, že „praví“ (rozumej maskulínni heterosexuálni) muži sexuálne kompetencie „dostávajú do vienka“ a len čakajú do veku, keď „už môžu“ (pričom „najlepším“ je predstih v tomto smere našou kultúrou blahosklonne tolerovaný), aby ich mohli realizovať. Aj v „roztomilej neskúsenosti“ chlapcov, v panickej „sladkej nevedomosti“ gay sexu má zrejme prameniť jeden z pôžitkov publika tohto pornožánru.

Podporiť interpretáciu, že je model heterosexuálny, je možné aj využitím stereotypných znakov heterosexuálnej maskulinity: kto (okrem divákov gayporna)^/5 by už pochyboval o heterosexualite hasičov, vojakov, športovcov? Uniformy, dresy či iné „maskulínne rekvizity“, samozrejme, vsadené do príslušného „maskulínneho prostredia“ sú výbornou významovou skratkou. Okrem „tvrdých profesií“ si dnes produkcia vyberá aj ďalšie „hniezda (hyper-)maskulinity“, napr. tzv. bratstvá (fraternities), známe z univerzitného prostredia USA. Od „bežného“ gayporna sa hetero gayporno odlišuje aj často využívanou zvukovou kulisou: vzdychajúcimi ženami.^/6 Ženské hlasy v pozadí sexuálneho aktu medzi mužmi sú ďalšou diskurzívnou praktikou konštruujúcou heterosexualitu účinkujúcich. Profesionálne pornosnímky sú totiž bežne upravené odfiltrovaním ruchov či priamo nadabovaním účinkujúcich, a tak sa neskrývanie tejto zdanlivej nedokonalosti stáva sofistikovaným predkladaním „dôkazu“, že heterosexuálnemu mužovi sa musí k sexu s mužom pustiť to, čo ho naozaj vzrušuje – heteroporno. V hetero gayporne nie je veľkým problémom ani (chvíľková) erektilná dysfunkcia, osobitne penetrovaného partnera – kým inde nedokonalosť, tu podporuje dojem „prirodzenej“ neschopnosti heterosexuálnych mužov mať spolu sex, ktorý by ich vzrušoval. Už netreba predstierať „dokonalý“ gay sex, divákom predsa musí byť jasné, že herci vstupujú na terra incognita. Inak by sa mohlo zrodiť podozrenie, že sa im „to“ príliš páči – a tam by bol „koniec“ ich heterosexuality.

V klasickej naratívnej pornofikcii je taktiež nepredstaviteľné to, čo sa tu stáva žánrovou normou: neustále zisťovanie pocitov (Aké to je? Čo cítiš? Páči sa ti to?). Dej má predsa prebiehať plynule, bez zdržiavania; slová sa obmedzujú na inštrukcie, kto má čo komu kde/čím/ako urobiť – samozrejme, podávané patrične vulgárnou formou, pretože tá robí hardcore žiaduco tvrdým. Muži sú odrazu tí, ktorí majú „riešiť“ sex inak než „kmitaním tela“? Verbalizovať svoje pocity? Trochu feminínne, žiada sa dodať. Jednou z najvýznamnejších tém hetero gayporna je stelesňovanie roly penetrovaného v homosexuálnom akte. Pre heterosexualitu je totiž penetrácia muža, povedané Brianom Prongerom, „najmocnejším zneuctením maskulinity v našej kultúre“.^/7 Pre gay kultúru je zas potvrdením gay identity, resp. aspoň spochybnením identity heterosexuálnej. Objektom (najmä záverečnej) režisérskej „spovede“ preto býva hlavne penetrovaný (pasívny, angl. slang. bottom) muž. Telesnosť, zdá sa, je teda jedinou relevantnou stránkou sexu – akoby tu bol predpoklad, že aktívna rola (angl. slang. top) v análnom sexe je pre muža normálna a prežíva ju rovnako bez ohľadu na to, koho penetruje. Práve rola penetrovaného je považovaná za radikálnu zmenu – ona je totiž rituálnou gay iniciáciou, zbavením panictva v jeho gay zmysle. Penetráciu s jej absolútnou symbolickou mocou možno označiť za centrálny prvok naratívu (hetero) gayporna nielen v zmysle individuálnej pornosnímky, no i pornohereckej kariéry ako metanaratívu, ako to naznačuje vo svojej interpretácii gay pornostar napr. Richard Dyer. Podľa neho viaceré gay pornohviezdy stavajú na odďaľovaní penetrácie celú svoju kariéru,^/8 niektoré dokonca „nepodľahnú“ nikdy a vystupujú striktne ako aktívni. Vytvárajú tak o sebe obraz „mýtického penetrátora, ktorý sa nikdy nenechá penetrovať“.^/9

Príčiny a dôsledky existencie hetero gayporna

Ak chceme hľadať faktory vzniku žánru, v prvom rade sa treba zmieniť o odmietaní súčasnej uzatvorenosti gay identity. Tá je totiž do značnej miery produktom politického boja gayov (lesieb, transgenderov, intersexov a ďalších marginalizovaných skupín), ktorý sa začal po stonewallských nepokojoch na konci 60. rokov v USA. Každá politická akcia je založená na tvorbe jednotného „my“, či už sa tak deje mimovoľne, alebo – ako to v známom koncepte strategického esencializmu vykladá Gayatri Chakravorty Spivak – strategicky, s vedomím nevyhnutnej redukcie rozmanitosti. Mnohí muži, ktorí sa dnes označujú ako heterosexuálni či heterosexuálne vystupujúci (angl. slang. straight-acting),^/10 tak nerobia pre vyjadrenie svojej sexuálnej preferencie, ale preto, že heterosexualitu vnímajú ako absolútnu maskulinitu, jedinú, ktorej nehrozí stigma femininity.^/11 Straight-acting mužom neimponuje stereotypný gayský lifestyle – jediné, čo chcú, je sexuálna interakcia s inými mužmi. Jane Ward nazýva túto formáciu heteroerotickou kultúrou. V nej len sex medzi heterosexuálmi je sexom „nekomplikovaným, bez emócií a zaručeným“ a „[i]ba tí, ktorí sú ‚dosť mužmi‘ a ‚dostatočne nad vecou‘ budú sex medzi chalanmi (dude-sex) chcieť alebo ho budú schopní zvládnuť“.^/12 Predstava heteroerotickej kultúry zapadá i do koncepcie Eve Kosofsky Sedgwick, upozorňujúcej na to, že výber objektu túžby sa neriadi len určitými telesnými a genderovými charakteristikami, a v sexualite zohráva úlohu napr. aj „sebarecepcia [...] preferovaného partnera ako gay alebo hetero“.^/13

Ďalším rozhodujúcim faktorom vzniku hetero gayporna je nepochybne snaha využiť gay kapitál, silne koncentrovaný v prostredí gay pornoprodukcie, na plnenie snov o konverzii. Viera, že za určitých okolností „pôjde“ každý, je v gay kultúre pomerne rozšírená. Gayský „veľký naratív“ konverzie prežil dokonca aj „smrť“ moderny. Hrdinské príbehy o mužoch, ktorí „bez problémov“ zvedú každého, nevymizli. Porno tak dáva v tomto smere gayom aspoň symbolickú moc nad heteronormatívnou binaritou. Z pozície marginalizovaného možno byť odrazu dominantným subjektom: divák si zaplatí za zhliadnutie snímky, v ktorej sa producent postará o splnenie jeho sna o (aspoň fiktívnom) sexe s „dokonale maskulínnym“ heterosexuálnym objektom. „Lámanie“ heterosexuálov je v istom zmysle azda i odpoveďou gayov na pretrvávajúce pochybovanie o (politicky žiaducej) stabilite homosexuality („ak si myslíte, že možno zmeniť nás, naše peniaze vám ukážu, že ani vaša identita nie je taká stabilná, akú by ste ju chceli mať“). Viacero teoretikov/teoretičiek pôsobiacich na poli súčasných queer studies poukazuje na skutočnosť, že gayporno je jedným z mála „priestorov“, v ktorých sa na podobe reprezentácie mužskej homosexuality podieľajú samotní gayovia. Kultúrnooptimistická perspektíva tu však zrejme nie je úplne namieste. Sklon k symbolickej maskulinizácii gayov je gaypornu imanentný od jeho zrodu. Podľa Dylana Foxa^/14 ona obávaná „okázalá“ (flamboyant) gayskosť v gayporne reprezentovaná aj tak nikdy nebola. Dnes navyše gayovia adoráciou, doslova fetišizáciou heterosexuálneho objektu ochotne a efektívne sami zabezpečujú udržiavanie hegemónie heterosexuálnej maskulinity nad gay identitou. Dominujúcej heterosexualite už netreba fyzickú silu, úplne postačí vpisovanie vlastných definícií gayskému erotickému. Kolonizácia populárnych diskurzov, medzi ktoré porno patrí, ústi do destabilizácie identity, do pochybností o vlastnej kultúrnej hodnote. A subjekt s naštrbeným sebavedomím poľahky rezignuje na svoj politický potenciál.

• Poznámky:
• 1. V Cinepure už o tom písala Kateřina Lišková (2007) v súvislosti s feministickým pornom.
• 2. V texte sa nezaoberám otázkou reálnej identity aktérov v súlade s postmoderným presvedčením, artikulovaným napr. queer teóriou, že sexualita je fluidný, v princípe výhradne situačne viazaný performatív, suma pozícií subjektu platná pre konkrétnu situáciu, neviazaná na žiadnu „vnútornú podstatu“.
• 3. ESCOFFIER, Jeffrey. Gay-for-Pay: Straight Men and the Making of Gay Pornography. Qualitative Sociology, 2003, roč. 26, č. 4, s. 537.
• 4. Článok nadväzuje na moju štúdiu Porno, metro, sporno: súčasná gay/queer kultúra a heterosexuálne maskulinity (Bočák, 2009; tam aj ďalšia literatúra).
• 5. V celom článku zjednodušujúco vynechávam fakt, že gayporno je sledované aj nakrúcané i ženami.
• 6. ESCOFFIER, Jeffrey. Gay-for-Pay: Straight Men and the Making of Gay Pornography. Qualitative Sociology, 2003, roč. 26, č. 4, s. 546 – 547.
• 7. PRONGER,Brian. The Arena of Masculinity: Sports, Homosexuality, and the Meaning of Sex. London: GMP, 1990,s. 135. Cit. in FORREST, David. ‘We’re Here, We’re Queer, and We’re Not Going Shopping’: Changing Gay Male Identities in Contemporary Britain. In Cornwall, Andrea & Lindisfarne, Nancy (eds.). Dislocating Masculinity: Comparative Ethnographies. London, New York: Routledge, 1994, s. 98.
• 8. DYER, Richard. The Culture of Queers. London, New York: Routledge, 2002b, s. 197.
• 9. SIMPSON, Mark. Male Impersonators: Men Performing Masculinity. New York: Routledge, 1994, s. 134.
• 10. K problematike viac pozri napr. PAYNE, Robert. ‘Str8acting’. Social Semiotics, 2007, roč. 17, č. 4, s. 525 – 538.
• 11. Akoby gayovia neboli kompetentní adekvátne stelesňovať maskulinitu, resp. akoby biologickí muži vôbec maskulinitu stelesňovať museli. Práve cez hetero gayov pôsobí tlak hegemónnej maskulinity vylučujúcej mužskú homosexualitu. Gay identita sa tak de facto „normalizuje“ zvnútra.
• 12. WARD, Jane. Dude-Sex: White Masculinities and ‘Authentic’ Heterosexuality Among Dudes Who Have Sex With Dudes. Sexualities, 2008, roč. 11, č. 4, s. 421.
• 13. SEDGWICK, Eve Kosofsky. Tendencies. London: Routledge, 1994, s. 6 – 7.
• 14. FOX, Dylan: Gay 4 Pay: Gay Obsession with Straight Guys in Porn. Gaywired.com, 14. 12. 2007 [on-line]. [cit.2010-08-29]. Dostupné z www.edgeseattle.com/....